monitor

Od kedy som v októbri 2008 prišla do Kene koordinovať projekt mikropôžičiek vidieckym ženám, trávim množstvo času vo Village banke v dedinke Esibuye, na západe krajiny.

Spolupracujeme celkovo so 17 svojpomocnými skupinami, združujúcimi približne 200 žien, väčšinou samoživiteliek rodín, ktorým mikropôžička na rozbehnutie alebo rozšírenie drobného podnikania pomôže zabezpečiť dôstojnejší život pre seba i svoju rodinu.

Ženy zapojené do projektu i údaje o nich treba vo Village banke zaregistrovať, rovnako tiež treba sledovať splátky pôžičiek. Všetko sa robí ručne, keďže na elektrinu, a teda i počítač, sa nedá spoľahnúť.

Poobede, keď banku zatvoria, vyrážam na monitoring za našimi podnikateľkami. Väčšina z nich si pre podnikanie vybrala predaj rôznych komodít v malom (od čajových lístkov, cez všetky druhy zeleniny a ovocia až po drevené uhlie a palivové drevo, či second hand oblečenie a rôzne potreby do domácnosti). Zvyčajne predávajú pred svojimi domami alebo na križovatkách ciest v ich blízkosti. Tie, ktoré majú dostatok tovaru a peňazí na zaplatenie trhových poplatkov a prepravy, predávajú priamo na trhu. Ceny sú rovnaké, keďže aj miesta nákupu sú rovnaké – väčšinou trh v blízkom meste Luanda, alebo Kakamega. Obľúbená je tiež blízka Uganda, kde sa v hraničnom meste Busia nachádza veľké trhovisko.

Najradšej mám, keď naše ženy na trhoviskách poobede už nenájdem – to znamená, že všetko, čo mali, už predali a odišli sa domov venovať deťom a domácnosti. Ženy, ktoré hovoria aspoň čo to po anglicky, chodím navštevovať aj ku ním domov. Už viac ako známa, nie ako osoba, ktorá im požičala peniaze. U niektorých už po takmer polroku badať zlepšenia v podobe novej kravy, strechy na dome, nového záchoda alebo čerstvej omietke z blata a kravského trusu. Podnikanie prináša prvé ovocie.

Edita Bednárová
Autorka je terénnou pracovníčkou OZ Človek v ohrození v Keni
Upravený článok vyšiel v Hospodárskych novinách 11. júna 2009