monitor

Je utorok a ja sa klasicky zobúdzam na výskanie päť až osemročných dievčat, ktoré majú každodenný nástup na palestinaasfaltovom ihrisku dievčenskej školy. Budíčky tu v Jeruzaleme mávam tradične dva – prvý o piatej na spev “Allah akbar” zo susediaceho minaretu, druhý o štvrť na osem na hluk nastupujúcich žiačok. Povinná výbava pri cestách na Blízky východ, štuple do uší, bohužiaľ nepomáhajú.

Keďže moja izba je umiestnená priamo v centrále talianskej neziskovky UCODEP, u ktorej trávim svoju mesačnú humanitárnu stáž, ešte v pyžame si sadám za počítač a kontrolujem maily.

UCODEP je malá talianska nezisková organizácia, ktorá v Palestíne pôsobí od roku 1996. Zameriava sa predovšetkým na rozvojovú a humanitárnu pomoc v oblasti poľnohospodárstva, sanitácie a psychosociálnej pomoci.

Počas mojej stáže som zapojená do rozbiehajúceho sa projektu s možno trochu humorným názvom „Núdzová pomoc chovateľom malých prežúvavcov v oblasti južného Hebronu“. Na prvý pohľad ťažko veriť, že ide o skutočne núdzovú pomoc, ale je to naozaj tak. Takmer 45% palestínskeho obyvateľstva sa živí farmárčením v dôsledku blokády palestínskych teritórií. Postavením „ochrannej bariéry“ a úplným zákazom exportu palestínskych produktov však došlo k úplnej degradácii poľnohospodárstva.

Talianski kolegovia prichádzajú do práce o pol desiatej, vyťahujú croissanty a lámavou angličtinou rozoberajú rannú situáciu vo východnom Jeruzaleme.

Práve včera totiž Hamás vyzval Palestínčanov na ďalšiu intifádu proti izraelskej okupácii a proti znovuotvoreniu synagógy v starom Jeruzaleme, ktorá sa nachádza priamo pri posvätnej mešite Al-Aksa. Hradby starého mesta už posledné tri dni stráži pár stovák izraelských vojakov.

Dnes však situácia vyzerá byť pokojnejšia, demonštrácie skončili, a tak štartujeme auto a ideme do Hebronu prediskutovať nový sanitačný projekt, ktorý ma riešiť problém neexistujúcej kanalizácie v jednom z palestínskych utečeneckých táboroch.

Mali sme šťastie, tentokrát prechádzame cez vojenský checkpoint bez problémov. Stále ma však prekvapí mohutnosť a dĺžka “ochrannej bariéry”, ako to nazývajú Izraelčania. Iný názov používajú Palestínčania – “apartheid wall”. Postaviť kilometer tohto múru stojí dva až tri milióny dolárov, konečná dĺžka múru má byť 680 km…

V Hebrone sa stretávame so zástupcami palestínskej neziskovky zaoberajúcej sa poľnohospodárstvom a ochranou práv miestnych farmárov. Zatiaľ čo môj šéf Stefano dohaduje s miestnym projektovým manažérom jednotlivé kroky uskutočnenia ich spoločného projektu, ja som si dohodla stretnutie s Fuadom, programovým riaditeľom. Mojím cieľom je oboznámiť sa s aktivitami organizácie a zistiť možnosti potenciálnej spolupráce s Človekom v ohrození.

Medzi iným sa Fuada spytujem, čo je najväčšou výzvou jeho práce. Bez zamyslenia vychrlí: “Ochrana práv farmárov. Máme tu desiatky medzinárodných organizácií, ktoré poskytujú rôzne služby farmárom – od rozdávania krmiva, stavby prístreškov pre dobytok, sýpiek, veterinárnu pomoc, atď., ale žiadna z nich neposkytuje službu ochrany práv farmárov. Len minulý mesiac sme skultivovali pôdu štyridsiatim farmárom, dvom však bola pôda skonfiškovaná izraelskou armádou bez uvedenia dôvodu. Farmári sú jednoduchí ľudia, často bez akéhokoľvek vzdelania, a preto nevedia, na koho sa obrátiť v takýchto prípadoch. A tiež majú strach, že by si tým svoju situáciu ešte zhoršili.”

Po troch hodinách intenzívnej diskusie odchádzame naspäť do Jeruzalema, ale zastaví nás kolóna áut. V popredí vidíme asi 20 vojakov, radšej zvrtneme auto a vyberáme sa na neskorý obed. Miestna pita plnená falafelom je zaručeným úspechom u každého. Po polhodine naštartujeme auto. Vyzerá to, že kolóna sa už rozpŕchla. Vojaci však zostali, dokonca pribudlo zo 20 ďalších. O auto sa opierajú dvaja mladí Palestínčania s rukami nad hlavou. Môžeme len hádať, čo sa asi stalo.

Po príchode do úradu ešte napíšem pár emailov a zavolám cez Skype rodine na Slovensko. Večer si líham do postele a myslím na nasledujúci deň – plánujeme vyraziť na sever západného pobrežia Palestíny zmonitorovať jeden z ďalších projektov UCODEP na podporu poľnohospodárstva a zamestnanosti – výrobu talianskych syrov na malej palestínskej farme. S pomyslením na včasné ranné “Allah akbar” rýchlo zaspávam.

Katarína Hadad
Autorka absolvovala v marci 2010 mesačnú stáž v talianskej neziskovej organizácii UCODEP sprostredkovanej občianskym združením Človek v ohrození v rámci projektu podporeného Úradom pre humanitárnu pomoc Európskej komisie.
Článok vyšiel v marci 2010 na blog.pelikan.sk

Úrad pre humanitárnu pomoc Európskej komisie podporuje obete prírodných nešťastí a konfliktov mimo Európy nestranne, priamo k ľuďom v núdzi, bez ohľadu na skupinu, náboženstvo, pohlavie, vek, národnosť a politickú príslušnosť. Viac o aktivitách Úradu pre humanitárnu pomoc Európskej komisie nájdete na http://ec.europa.eu/echo/